Každý z nás má svoje chyby a nedostatky, každého z nás čosi vo vnútri bolí alebo trápi. Našťastie v tom nie sme sami. V rámci ľudových misií v gréckokatolíckej farnosti nám o tom prišiel porozprávať provinciál redemptoristov, otec Miroslav Bujdoš so svojím tímom. Poukázal aj na to, že Boh je ten, kto stojí pri nás a kto nám môže pomôcť, ak mu to dovolíme.

Na túto otázku naši štvrtáci a piataci hľadali odpovede na výstave vysokých škôl Kam na vysokú Roadshow v Poprade, kde sa prezentovali vysoké školy zo Slovenska, Českej republiky, Veľkej Británie, Holandska, Dánska, Belgicka, Talianska, Fínska a Švajčiarska. Zjavne majú aktuálne veľkého chrobáka v hlave.

Je niekoľkoročnou tradíciou, že v rámci Misijného dňa študenti druhého ročníka pripravujú scénku o patrónovi svojej triedy, prostredníctvom ktorej cirkevné gymnázium prakticky realizuje misijné poslanie šírenia viery nielen pre všetkých študentov školy, ale aj pre hostí, ktorí sa zúčastnia misijného jarmoku na základnej škole. 2.BA trieda tento rok poňala svoju prípravu naozaj profesionálne. Scenár pre nich napísal spisovateľ Peter Karpinský, pri réžii spolupracovala triedna učiteľka Monika Biganičová spoločne s Kristínou Lazorčákovou a choreografiu vytvorila Jana Konkoľová. Divadelné predstavenie Pochytáme sa za ruky… zobrazuje život Mieczysławy Faryniak z neďalekej poľskej dedinky Durštin, ktorá počas Druhej svetovej vojny zachránila židovskú rodinu pred istou smrťou. Premiéra predstavenia bola plná emócií o to viac, že medzi hosťami v javisku bola aj osoba, ktorá práve vďaka pani Fary

Tohtoročný Misijný deň bol naozaj štedrý. Radosť svätej omše sa dotkla všetkých vekových kategórií. Po nej otec MacHenry z Ghany predstavil svoju farnosť a Projekt voda. Mohli sme si uvedomiť, že aj keď je pre nás voda samozrejmosťou, nie všade to tak je, a tak by sme ju mali vnímať ako dar. Darom je aj obyčajná stolička, ktorú v Ghane nemá každý žiak. A darom pre nás bolo aj pohostenie žiakov základnej školy a ich výrobky, ktoré ponúkali v rámci tradičné misijného jarmoku v škole po svätej omši. Darom boli ľudia a hostia, ktorých sme mohli v tento výnimočný deň stretnúť. A krásny dar nám pripravili aj študenti 2.BA triedy, ktorí sa predstavili s divadelným predstavením Pochytáme sa za ruky. Aj takouto formou chceli prispieť k misijnému dielu - šírením myšlienky viery a lásky, ktorá dokáže zachraňovať životy. Objatia, úsmevy, slzy dojatia, prekvapenie - to všetko boli dary dnešného dňa.

Godzone niesol tohto roku tému Nebojte sa. Výpravný koncert, úžasná projekcia, presvedčiví spíkri, kvalitní hudobníci, skvelí tanečníci, nadupaná atmosféra, hlava na hlave… A to najdôležitejšie. Posolstvo, že Boh je s tebou, je v tebe, je mocný a postará sa, ak mu budeš dôverovať.

Mať anglicky hovoriaceho hosťa na hodine angličtiny nie je až taká samozrejmosť. Zvlášť, keď je z africkej Ghany. Otec Mac Henry A Ayamga prekvapil štvrtákov na hodinách angličtiny. So žiakmi rozprával o tom, ako byť dobrým človekom, aký význam majú v dnešnej dobe ľudskosť, vďačnosť a medziľudské vzťahy.

Študenti 4.A triedy sú stužkovou slávnosťou oficiálne uvedení do spoločnosti. Toto sú ich prvé dojmy.

“Omša bola veľmi pekná a dojímavá. Pán kaplán nám pripomenul, že vzdelanie je dôležité, ale byť dobrým človekom je ešte dôležitejšie. Slávnostný začiatok v sále pôsobil veľkolepo, zhrnuli sme si spoločné roky pomocou príhovorov. Pán riaditeľ a bývalá triedna profesorka nám pripomenuli, v čom sme pre nich výnimoční a čo si na nás vážia. Zábavný program splnil účel, celá miestnosť sa ozývala smiechom a potleskom. Roztočili sme aj poriadnu párty a tancovali až do rána. Nohy nás budú bolieť ešte týždeň.”

Väčšinou radi chodíme do divadla. Radi sa dívame na hercov, zabávame na, kritizujeme, komentujeme alebo pritom len oddychujeme. Ale čo tak stáť na javisku zoči-voči publiku v počte 200 ľudí? Alebo vystúpiť z komfortnej zóny a hrať pred 20-timi pármi očí kritických spolužiakov… Aj to je učenie. V období renesancie a baroka bolo školské divadlo bežnou súčasťou vyučovania.